Jeden nevšedný mysliteľ raz povedal: “Pozerať do diaľky nie je nič výnimočné, pozerať do blízka vyžaduje odvahu.” Mal pravdu? Ste odvážni?

Od: eLukáš, Slovensko Komu: Ľudia, reklamačné oddelenie, Svet Vec: Reklamácia ľudí Vážení ľudia, v časom neohraničenej dobe sa vyskytujú prípady straty akejkoľvek humanity a empatie ľudstva a človeka k človeku, s podozrením na progresiu nálezu. Táto “chyba” sa začína vyskytovať v celosvetovej populácii a šíri...

A v tej chvíli prešiel lúč svetla závesom hustej tmy. Nie, deň nemá 24 hodín. Tak ako týždeň nemá 7 dní a rok 365. Všetko je to len relatívne vymedzenie a ukrytie toho, čo nikto nechce priznať. Byť ovládaný alebo ovládať? Moc, dávny problém celého ľudstva. Kto vie odpoveď, vydal sa na cestu za sebou samým. Kráľovský trón...

Pomalé kroky princezny času, berú vážne vytýčenú trasu. Aj napriek tomu, zastaviť sa dá. I keď len na chvíľu. Onedlho rozhýbe sa zas, a smer určí pre nejedného z nás. Unavený pútnik cieľom nekončí. Odvážne sa púšťa strminou i nekonečnou planinou.

Je nepopísaný papier naozaj bez myšlienky? Sú farby naozaj farebné, alebo je to odraz lásky k životu? Odpovede sú v každom z nás. Sú jedinečné. Sú to dlhé cesty, ktoré sa časom vybrúsia. Nesmú zapadnúť prachom času.

Čo priniesla hodina neskorá, to odnieslo skoré ráno. Idúc cestou, letiac vzduchom, stretli sa. Pod vrchom sa rozložil, iné však nedbal. Len sa viezol. Doviezol sa vo chvíli, keď náraz k táboru sa privalil. Vzlietol, a už sa vyparil. Nastal zmätok. Skokom sa hora vzdialila, vzdorujúc sile, ktorá vzišla z nej samotnej. Vrátilo sa drevo...

Aký kúsok šťastia, kôň cválajúci ponad múry, ponad hranice.. A predsa, v tieni stromu počká, až ho človek dobehne. Podkutý zemou a osedlaný vánkom. Nedotknutý zlobou a falšou ukazuje smer. Vôňa stromov je mu sprievodcom a verne pri ňom kráča spolu s prvým priateľom ľudí. ?Prvý? nájde človeka. Spolu kráčajú, nevadí im...

Úsmevom sa pozrela, dušu zamatovou rukou pohladila. Vtedy to nebolo veľa, iba drobnosť, ani o tom nevie. Teraz je to poklad. Neznámo stojí v ceste, bude asi stratený.

Bol jeden z tých dní, kedy si človek nie je istý tým, či je živý alebo je už pod fialkami. Prebudenie z “netušenia” býva vtedy utrpením. S námahou sa dáte ráno dokopy. V hlave máte pocit, že ste celú noc riešili len tie najzávažnejšie problémy ľudstva a Zeme. Ale vnútro to nezapichlo, ide ďalej v ústrety dňu....

Vôňa zelene po daždi, prach ciest na podrážkach, vietor vo vlasoch, myšlienky svoje, svet postavený na presvedčení, mesto a krajina vo vrecku, ľudia v srdci, práca a sila ducha, priateľstvo a lásky, to je sloboda. Pravda buď sprevádzaná, cťou a empatiou.