Aký kúsok šťastia, kôň cválajúci ponad múry, ponad hranice.. A predsa, v tieni stromu počká, až ho človek dobehne. Podkutý zemou a osedlaný vánkom. Nedotknutý zlobou a falšou ukazuje smer. Vôňa stromov je mu sprievodcom a verne pri ňom kráča spolu s prvým priateľom ľudí. ?Prvý? nájde človeka. Spolu kráčajú, nevadí im dážď, horúčavy,  vietor, sneh i mráz. Boli tak vzdialení, neskôr náhodou blízky a spriaznení a nakoniec sa ich nerozlučná cesta stratila. Ja a pes, my a cesta..