A v tej chvíli prešiel lúč svetla závesom hustej tmy. Nie, deň nemá 24 hodín. Tak ako týždeň nemá 7 dní a rok 365. Všetko je to len relatívne vymedzenie a ukrytie toho, čo nikto nechce priznať. Byť ovládaný alebo ovládať? Moc, dávny problém celého ľudstva. Kto vie odpoveď, vydal sa na cestu za sebou samým. Kráľovský trón...

Bol jeden z tých dní, kedy si človek nie je istý tým, či je živý alebo je už pod fialkami. Prebudenie z “netušenia” býva vtedy utrpením. S námahou sa dáte ráno dokopy. V hlave máte pocit, že ste celú noc riešili len tie najzávažnejšie problémy ľudstva a Zeme. Ale vnútro to nezapichlo, ide ďalej v ústrety dňu....

Ty, lupeň broskyne, vo vánku sa vznášaš. Od rodiska oddelený, povinnosťou života, si sa vydal na cestu. Na cestu, ktorej koniec značí život. Rana v srdci Zeme, pre nás..

Sadol si svet na mesiac a pozeral na kolotoč, obdivoval.

Africké úrodné pláne sú posiate koktailami. Jeden z nich sa chváli ostatným: ?Ja mám v sebe ananás.? Ostatné mu odpovedia na to, že aj oni. Bolo ticho. Step už zapadala tam, kam vždy. Antilopa poskakovala medzi koktailami a vybrala si z nich zopár. Zavolala aj slona. Ten neváhal a vypil všetky.