Čo priniesla hodina neskorá, to odnieslo skoré ráno. Idúc cestou, letiac vzduchom, stretli sa. Pod vrchom sa rozložil, iné však nedbal. Len sa viezol. Doviezol sa vo chvíli, keď náraz k táboru sa privalil. Vzlietol, a už sa vyparil. Nastal zmätok. Skokom sa hora vzdialila, vzdorujúc sile, ktorá vzišla z nej samotnej. Vrátilo sa drevo do lesa. Vytrhnuté z domova, vsadené do nového. Celok pokryl priestor, no na preklenutie ostal len kúsok. Dva cudzie svety, hranicou spojené. Keď cesta otvorí sa, nové sa dozvieme. Takých miest je nespočetne veľa. Bez rozdielu slúžia priestoru. Raz ho delia, inokedy spájajú. Lúče slnka skrz prázdno vždy plávajú. A na záver, ak sa niekto vezie na druhé poschodie, to ešte neznamená, že pri svojej ceste nezastaví na prvom