Iba zmenila svoj šat. Vyšlo slnko, zahnalo tmu.. Vyšiel mesiac zahnal svetlo..
Slnko a mesiac, svetlo a tma, dvaja za dvoch a predsa každý sám.
Pod nimi je šíra zasnežená pláň so svojimi stopami, bez nich akoby nežila. S nimi sa raduje, pretože je spolu so svojou rodinou. Pozri, tam pod jedličkou, pri skale.. tam sú a tam žijú. Je to ich domov.