Tak a je to. Človek prechádza životom, vytvára si ideály, zavrhuje nedosiahnuteľné, dosahuje predsavzatia, prestavuje, mení.. Až príde deň, keď nekonečný pohľad zistí, že kvetina na kraji sveta kam kráčal po oblakoch, vôbec nie je tá, za ktorú sa vydávala. Bez vánku sa vytratí sviežosť. To ale nemení nič na tom, že človek poznaním vyvedený z omylu, stále verí v dobro a snaží sa zaň postaviť.